reklama

Nahota – vzostup a pád!

Miera studu a telesnej hanblivosti je mierou výšky skutočnej, vnútornej hodnoty človeka. Čím ušľachtilejší je vnútorný život jednotlivca, tým intenzívnejšie je ním pociťovaná potreba adekvátneho zahalenia vlastného tela.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (75)

   Dejiny ľudskej civilizácie a jej postupné duchovné dozrievanie sú v podstate dejinami postupného telesného zahaľovania, ktoré presne zodpovedalo miere dosiahnutej duchovnej zrelosti.

 Skôr, ako sa z tohto uhľa pohľadu pozrieme na dejiny ľudskej civilizácie treba zdôrazniť, že si pri tom nebude možné nevšimnúť rôzne odchylky a úchylky, ktorých bolo v každej dobe viac, ako dosť. Treba mať preto na zreteli iba hlavný vývojový prúd, ktorý predsa len vykazoval postupný a plynulý vzostup až zhruba do konca 19. a začiatku 20. storočia. Po ňom žiaľ nasledoval strmhlavý pád. Tento všeobecný duchovný úpadok ľudstva sa opäť primeraným spôsobom odzrkadlil v prístupe k odievaniu.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 Na začiatku svojho vývoja boli teda ľudia nahí podobne, ako zvieratá. To ľudské v nich sa však veľmi rýchlo prejavilo potrebou určitého zahalenia sa, ktoré nebolo podmienené iba poveternostnými podmienkami.

 I v súčasnosti sa na našej planéte nachádzajú takzvané primitívne, alebo prírodné kmene, ktoré vo svojom vývoji ustrnuli na tomto stupni. Ich duševný obzor, celkový rozhľad a chápanie sveta sú priamo úmerné ich názorom na odievanie a potrebu telesného zahaľovania. Chodia takmer nahí, alebo úplne nahí, čo je dokonalým vonkajším obrazom stupňa ich reálnej duchovnej zrelosti, totožnej s rannými štádiami vývoja ľudstva.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Duchovné dozrievanie však vo všeobecnosti kráčalo predsa len postupne dopredu a ľudia, žijúci v rôznych dávnych civilizáciách sa začali čoraz viacej zahaľovať. Honosnosť odevu bývala neraz prejavom výšky spoločenského postavenia. Napríklad v starovekom Egypte chodievali nahí iba otroci. V Ríme boli zase členovia vyšších spoločenských vrstiev odetí v bohatých tógach, niekedy až doslova umelecky riasených.

 Samozrejme, keďže duchovný vzostup ľudstva nešiel takými ideálnymi vestami, akými ísť mal, z tohto dôvodu sa v každom historickom období nachádzali určité nezdravé odchylky. Jednou z nich, ktorú je potrebné zvlášť spomenúť, je zobrazovanie nahého ľudského tela v mnohých sochárskych, alebo maliarskych dielach. Tieto, celkom konkrétne umelecké diela tým neplnili svoje poslanie povznášať a zušľachťovať spoločnosť, ale naopak, brzdili ju v jej duchovnom rozmachu a strhávali nadol.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Ale vráťme sa späť ku každodennému životu a k očividnému, historicky dokazateľnému faktu potreby čoraz kultivovanejšieho odievania a teda zahaľovania ľudského tela. Svoj vrchol v tomto smere dosiahol vývoj v takzvanej viktoriánskej móde konca 19. a začiatku 20. storočia, kedy ženy chodili v šatách s dlhými sukňami a rukávmi, bez náznaku akéhokoľvek výstrihu. Takto chodievali odeté ešte naše prababičky.

 Vývoj každého druhu, teda i duchovný, však môže smerovať dvomi cestami. Buď neustále nahor, k Svetlu a ušľachtilosti, alebo bez prijatia a akceptovania určitých nových duchovných impulzov môže dôjsť k úpadku a ceste nadol.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Žiaľ, presne toto sa prihodilo ľudstvu, ktoré odbočilo z nahor vedúcej cesty a duchovne začalo výrazným spôsobom upadať, čo sa okamžite a očividne ihneď prejavilo i vo vzťahu k potrebe kultivovaného zahaľovania vlastného tela. Od určitého bodu sme duchovne začali smerovať priam strmhlav nadol a tomu zodpovedali a zodpovedajú všetky tendencie čoraz väčšieho telesného odhaľovania.

 Sukne sa začali skracovať a výstrihy prehlbovať. Móda, film, reklama, časopisy a internet sú dnes plné telesnosti a nahoty, ktorej zobrazovanie, bez toho že by sme si to uvedomovali, veľmi nepriaznivým spôsobom ovplyvňuje spoločenské vedomie a strháva ľudstvo čoraz nižšie a nižšie.

 V tomto bahne nemravnosti sa samozrejme veľmi rýchlo vyrojili rôzne pseudo filozofie s duchovným podtextom, snažiace sa obhájiť daný stav, alebo ho bagatelizovať tézami, ako napríklad, že vraj čistému je všetko čisté, alebo že naše telo nie je samo o sebe nemravné, ale nemravnými sú iba naše myšlienky a preto ak si spravíme poriadok v myšlienkach, môžeme pokojne chodiť hoci aj nahí.

 V protiklade k tomu však postavme známe slová: „A neuveď nás do pokušenia!“. Z nich možno vyvodiť, že nakoľko na zemi žijú ľudia rôznych úrovní duchovnej zrelosti, nikto z nás nemá právo uvádzať do pokušenia iných. Nemá právo strhávať nadol a do nemravnosti iných a to ani vtedy, ak by on sám bol natoľko čistý, že by ho vôbec neznepokojovala jeho vlastná nahota, alebo nahota druhých ľudí.

 Duchovne zrelý človek, človek skutočne na výške však nebude takýmto spôsobom jednať nikdy, ale naopak, svojim správaním a spôsobom odievania poslúži iným ako vzor a dobrý príklad. Či už ako muž, alebo ako žena.

I.Pargáč v spolupráci s http://www.pre-slovensko.sk/

 

Igor Pargáč

Igor Pargáč

Bloger 
  • Počet článkov:  62
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu